Slovník

Poručiteľ

Osoba, po ktorej smrti sa dedí, do ktorej právnych vzťahov majú vstúpiť alebo v prípade jej smrti vstupujú dedičia. Poručiteľom môže byť iba fyzická osoba, nikdy ňou nemôže byť právnická osoba alebo štát.

Dedič

Dedičom môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba mohla stať dedičom, musí mať právnu subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti).

Dedičstvo

Súbor majetkových práv a povinností, ktoré zahŕňajú vlastnícke práva, ostatné vecné práva (teda práva k cudzím veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo) a záväzkové práva (pohľadávky a dlhy poručiteľa).

Dedenie

Prechod majetkových práv a povinností z fyzickej osoby (poručiteľa) z dôvodu jej smrti na iné subjekty (dedičov). Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo oboch týchto dôvodov. Iba fyzická osoba môže nadobudnúť dedičstvo tak z titulu zákona (ide o zákonného dediča), tak aj zo závetu (ide o závetného dediča), alebo z oboch týchto dôvodov.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má nadradené postavenie voči dedeniu zo zákona, najprv sa dedí na základe platného závetu a až v prípade, že nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú na dedenie dedičia zo zákona. Dedičom zo závetu môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát.

Závet   

Závet musí mať písomnú formu. Závet môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, zriadiť v inej písomnej forme alebo spísať vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Podrobnejšie ustanovenia o závete sú uvedené v sekcii „Ako postupovať“.

dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona nastupuje v prípade, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak nemožno dediť podľa závetu (závet je neplatný). Dedenie zo zákona je založené na myšlienke upevňovania rodinných a príbuzenských vzťahov, avšak medzi zákonných dedičov sú zaradené aj osoby, ktoré nie sú s poručiteľom vo zväzku pokrvnom alebo manželskom, ale aj osoby v osobnom blízkom vzťahu.

Neopomenuteľný dedič

Osobitnou skupinou dedičov sú neopomenuteľní dedičia, na ktorých sa vzťahuje zvláštna ochrana. Ide o najbližších príbuzných, potomkov poručiteľa, ktorí majú právo na celý svoj zákonný podiel (maloletí potomkovia) alebo na polovicu svojho zákonného podielu (plnoletí potomkovia).[1]


[1] Vyplýva to z § 479 OZ

Odúmrť

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu, a to napríklad:
- v prípade ak poručiteľ nezanechal ani závet ani dedičov zo zákona,
- v prípade ak poručiteľ zanechal závet, ktorý je ale neplatný a nezanechal dedičov zo zákona.

Notár

Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť. Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú   o   usporiadanie   a   istotu  v  právnych  vzťahoch a o predchádzanie sporom.

Notárskou činnosťou je: 
a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (okrem iných aj závetov), 
b) osvedčovanie právne významných skutočností,
c) konanie vo veciach notárskych úschov (okrem iných aj závetov),
d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov,
e) ďalšia činnosť, ak tak ustanoví zákon – úkony v konaní o dedičstve,
f) notár môže ako svoju osobitnú činnosť vykonávať funkciu mediátora a funkciu rozhodcu. 

Prečo?

Málokomu je ľahostajné, komu pripadne jeho osobný majetok, v ktorom je zhmotnený kus celoživotnej poctivej práce, ale aj nemalá dávka odriekania, šetrnosti a hospodárnosti toho, kto sa o tento majetok pričinil.

Ale prečo by mal venovať časť alebo celý majetok na dobročinný cieľ?

Poradíme vám

Ako postupovať

Všeobecná charakteristika a náležitosti závetu

Legislatíva

Dedenie  majetku zaručuje Ústava Slovenskej republiky