Príbehy slávnych osobností

Alfred Nobel

„Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to...“

Vedeli ste, že viac ako 100 ročná tradícia oceňovania Nobelovými cenami by tu nebola, ak by v hlave jej zakladateľa neskrsol geniálny nápad? Nobelova cena bola založená v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu.

Alfred Nobel zanechal poslednú vôľu, v ktorej sa píše:

Môj majetok nech je investovaný do bezpečných dlhopisov. Takto vytvorený fond bude vynášať každoročne úrokový výnos, ktorý nech je vo forme cien udeľovaný osobám, ktoré v predchádzajúcom roku najviac prispeli k prospechu ľudstva. Ročný úrokový výnos bude rozdeľovaný na 5 rovnakých častí:

1) osobe, ktorá učinila najdôležitejší objav na poli fyziky,

2) osobe, ktorá učinila najdôležitejší objav na poli chémie,

3) osobe, ktorá učinila najdôležitejší objav na poli fyziológie a medicíny,

4) osobe, ktorá napísala najvýznamnejšie dielo idealistického smeru na poli literárnom a

5) osobe, ktorá učinila najviac pre bratstvo medzi národmi, pre rušenie či obmedzenie armád a organizovanie mierových konferencií.

Ceny za fyziku a chémiu bude udeľovať Švédska akadémia vied, za fyziológiu či medicínu Karolínský inštitút v Štockholme a cenu za mier bude udeľovať päťčlenný výbor volený Nórskym parlamentom. Nobelove ceny sa udeľujú z výnosov majetku švédskeho podnikateľa, chemika a vynálezcu dynamitu, Alfreda Nobela, ktorý po svojej smrti v roku 1896 zanechal pre nobelovský fond dedičstvo 30 miliónov švédskych korún. Výnimkou je "Nobelova" cena za ekonómiu, ktorá je udeľovaná z príspevkov, ktoré do Nobelovho fondu na spomienku Alfreda Nobela v roku 1968 vložila Švédska centrálna banka.

(in: Neodkazujte nič štátu, pokiaľ sa nechcete obracať v hrobe!, Petr Mach, riaditeľ Centra pre ekonomiku a politiku, zverejnené na serveru www.virtually.cz.)

Zdroj: Závěti ve prospěch komunitních nadací, Asociace komunitních nadací ČR, Praha 2008. 

Marilyn Monroe

O Marilyn Monroe

Norma Jeane Morteson, preslávená ako Marilyn Monroe, bola americká filmová herečka, modelka a speváčka. Pre milióny fanúšikov bola najväčším sexsymbolom 20. storočia. Príbeh mladej krásky zachytávajú mnohé mýty. Jej meno sa spája s viacermi úspešnými filmami, ale i s pomerom s prezidentom J.F. Kennedym. Marilyn síce odišla v mladom veku, ako tridsaťosemročná, no napriek tomu, stihla zanechať svoj závet.

Dobročinný odkaz v závete

15 mesiacov pred smrťou spísala herečka závet, v ktorom rozdelila svoj majetok medzi niekoľko osôb. Zahrnula do neho svoju matku, svoju sestru a asistentku, ktorým zabezpečila desať tisíc dolárov. Až 20 percent svojho pozostatku však odkázala doktorke Marianne Krostovej. Jej peniaze využila na rozvoj práce v psychiatrických inštitúciách. Doktorka zdedený podiel venovala po svojej smrti londýnskej Detskej klinike Anny Freundovej. Najväčšiu časť jej majetku zdedil herecký pedagóg Lee Strasberg. A práve on obdržal všetky osobné veci, ktoré patrili Marilyn. Jeho úlohou bolo, „že ich rozdá medzi mojich priateľov, kolegov a tých, ktorých som mala rada.“

Zdroj: Frajerová. B., Kovařík, P. 2004. Tajemství testamentu, Závěti slávných, mocných i nemocných. Modrý stul: Praha.

 

Napoleon Bonaparte

O Napoleonovi Bonaparterm

Muž osudu. Bol najväčším francúzskym národným hrdinom. Pod svoju vládu nakrátko zjednotil veľkú časť Európy a vytvoril politické a právne inštitúcie, ktoré ešte i dnes ovplyvňujú vlády štátov.

Narodil sa v roku 1769 na Korzike v rodine nie príliš zámožného príslušníka úradníckej šľachty. Bol francúzsky vojvodca, štátnik a cisár v rokoch 1804 – 1814. V roku 1815 vydržal na tróne 100 dní. Potom sa okolité štáty spojili proti nemu a dňa 22. 6. 1815 v bitke pri Waterloo ho porazili. Napoleon musel abdikovať a bol vyhnaný na ostrov Svätá Helena v Atlantiku. Tam prežil koniec svojho života a v roku 1821 zomrel.

Dobročinný odkaz v závete

V zajatí , zbavený všetkých pôct panovníka a bežných občianskych práv, zostavil Napoleon svoju poslednú vôľu. V nej pamätá na svoju manželku Mariu Luisu, syna Napoleona Františka, nazývaného Orlík, ktorý bol jediným právoplatným dedičom.

Napoleon si žiadal, aby dedičstvo bolo predané, keď jeho syn dovŕši šestnásť rokov. Avšak nešlo o peniaze. Na Napoleonovi bolo pozoruhodné, že predmety, ktoré boli nemými svedkami jeho krátkej slávy si vážil viac ako financie.
Človek, ktorý svoj život dožil v zajatí, obdaroval aj ľudí, ktorí boli ochotní odísť s ním do vyhnanstva a slúžiť mu až do konca jeho života.

Ostatné peniaze rozdelil Napoleon medzi svoje ďalšie deti, dôstojníkov a vojakov.

Zdroj: Frajerová. B., Kovařík, P. 2004. Tajemství testamentu, Závěti slávných, mocných i nemocných. Modrý stul: Praha. a http://referaty.atlas.sk

Prečo?

Málokomu je ľahostajné, komu pripadne jeho osobný majetok, v ktorom je zhmotnený kus celoživotnej poctivej práce, ale aj nemalá dávka odriekania, šetrnosti a hospodárnosti toho, kto sa o tento majetok pričinil.

Ale prečo by mal venovať časť alebo celý majetok na dobročinný cieľ?

Poradíme vám

Ako postupovať

Všeobecná charakteristika a náležitosti závetu

Legislatíva

Dedenie  majetku zaručuje Ústava Slovenskej republiky